Umelé verzus živé akváriové rastliny

Pri výbere rastlín do akvária máme v podstate dve základné možnosti, no dôvody pre voľbu tých živých zvyčajne predčia výber umelých. Aj napriek tomu sa stále mnoho akvatistov rozhoduje pre umiestnenie umelých rastliniek, čím síce krátkodobo vylepšia vzhľad svojej nádrže, no z dlhodobého hľadiska neprinesie takýto krok žiaden benefit. Základný a zároveň najdôležitejší argument pre voľbu živých rastlín je to, že pôsobia ako prirodzený filter, a teda pomáhajú udržiavať kvalitu vody. Z tohto dôvodu sa poďme venovať prínosom a negatívam pestovania rastlín v akváriách, ktoré následne porovnáme s umelými.

Filtrácia

Ako už bolo spomenuté, živé rastliny sú v nádrži súčasťou filtrácie, keďže pomáhajú rozkladať odpad z exkrementov. Rybie exkrementy totiž obsahujú elementy, ktoré slúžia rastlinám ako potrava a jedná sa ako o stopové prvky, tak aj o dusíkaté látky, bez ktorých je rast a rozmnožovanie rastlín značne obmedzený. Mimochodom, drvivá väčšina akváriových hnojív neobsahuje dusíkaté látky, a to z dôvodu, že ryby sú prirodzeným tvorcom týchto substancíí. Niektoré rastliny, ako je napríklad Lemna minor (vyborná rastlina na stanovenie toxicity: https://staryweb.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/08_Tothova_et_al.pdf ), Limnobium laevigatum (foro na: http://www.akva.sk/gallery/ajven-a553/limnobium-laevigatum-p46256.html), či Ceratophyllum demersum (info na: http://rybicky.net/atlasrostlin/ceratophyllum_demersum) patria k najlepším absorbentom dusíkatých látok, pričom tie samozrejme rozkladajú a pomáhajú tak celému procesu odbúravania nebezpečných exkrementov. Ak by sme totiž celý cyklus dusíka v akváriu zastavili, došlo by k zvýšeniu koncentrácie amoniaku, a to by malo za následok hromadný úhyn rýb. Je ale samozrejmé, že aj pri pestovaní rastlín musíme vodu testovať na obsah nebezpečných látok, nasledujúci článok celý proces popisuje: https://sk.aqua-fish.net/clanky/akvaria-amoniak-dusicnany-dusitany .

Živé rastliny teda hrajú v akváriách významnú úlohu, no majme na pamäti, že jedna alebo dve rastliny nespasia prerybnené akvárium. Ideálny stav je ten, kedy priebežne, povedzme raz týždenne, vykonáme pravidelné odrezávanie prerastených častí, prípadne presadíme nové výhonky. Ak musíme zápasiť s údržbou rastlín deň za dňom, potom je ich v akváriu asi priveľa.

Aby sme to porovnali s umelými rastlinami, tie nemusíme zastrihávať a premiestňovať, no ich úloha v procese filtrácia je nulová, ba až negatívna, keďže sa na nich usádzajú nečistoty a tie nie sú ničím rozkladané. Jedinou formou filtrácie tak ostáva filter.

Okrem roly prirodzeného filtra rastliny zastávajú dôležitú úlohu aj pri tvorbe kyslíka. Nezabúdajte, že rovnako ako izbové rastliny, aj tie akváriové počas noci kyslík spotrebúvajú, a preto dbajte na to, aby ich nebolo v akváriu priveľa. Občas skontrolujte ryby v noci – Ak majú málo kyslíka, budú sa zdržiavať pri hladine.

Rastliny a ich úloha pri rozmnožovaní niektorých druhov

Niektoré ryby, ako napríklad Guramy, či Bojovnice potrebujú pre rozmnožovanie hniezdo vytvorené z vlastných slín. V procese vytvárania penového hniezda hrajú akváriové rastliny významnú úlohu, keďže spomaľujú prúdenie vody, a predovšetkým na hladine plávajúce druhy doslova spevňujú celú štruktúru hniezda a pomáhajú tak zvýšiť šance na úspešné vyliahnutie sa poteru. Samozrejme, umelé rastliny sú tiež schopné zabrzdiť pobyb vody a v konečnom dôsledku zmenšiť vlnenie na hladine, no iba ťažko by ste kupovali enormné množstvá umelých Lemna minor, alebo Pistia stratiotes (viac na: http://rybicky.net/atlasrostlin/pistia_stratiotes). Navyše, ako je spomenuté vyššie, živé rastlinky vytvárajú počas dňa kyslík, čím pomáhajú aj mladým rybkám dýchať.

Rastliny tiež vytvárajú miesta pre skrývanie sa mladých jedincov, tým pádom sa tieto nestanú potravou dospelých rýb. Umelými rastlinami nedokážete vytvoriť spleť listov, stoniek a korienkov tak, aby v nich mladé rybky našli dostatočné útočisko.

Potreba hnojenia

Či je hnojenie negatívum, alebo pozitívum, nechajme na uváženie každého akvaristu, pretože to samozrejme stojí nejaké peniaze. Neodškriepiteľným faktom ale zostáva, že hnojením vieme docieliť nádherné sfarbenie u konkrétných rastlín. Tam, kde pridávate železo, dosiahnete krásne červené farby (povedzme u druhu Limnophila aromatica). V prípade, ak nechcete mať rastlinu v nádychu červenej, stačí zmeniť množstvo stopových prvkov (t.j. hnojivo) v akváriu a dosiahnete iné výsledky, ako napríklad tmavo-zelené sfarbenie.

Hnojivá existujú v rôznych formách a kvalitách, v podstate ide buď o kvapalné, alebo o také, ktoré sa umiestňuje do substrátu ku koreňovým systémom v zmysle postupného rozpúšťania sa a absorbcie látok priľahlými rastlinkami. Pri pevnom hnojive, ktoré sa umiestňuje do substrátu môže trvať aj pár rokov, kým sa guľôčka (napr. hnojivové guľôčky od JBL) úplne rozpustí, no to neznamená, že nemôžete raz ročne pridať sem-tam ďalšie tak, aby ste rastlinám zabezpečili kontinuálny dostatok živín.

Hnojenie určite zvážte vtedy, keď sa rastlinkám nedarí, ak sú slabé, žltkasté, ak sa listy rozpadajú, prípadne ak hynú. Množstvo hnojiva potrebného pre udržanie rastlín v dobrom stave závisí od veľkosti nádrže a od počtu rastlín, čo hrá v prospech menších nádrží. Argumentom pre voľby väčšej nádrže je zas to, že umožňuje aplikovať väčšiu predstavivosť, a tiež akvaristovi dáva možnosť pestovať väčšie množstvo druhov len z toho jednoduchého dôvodu, že poskytuje viac priestoru.

Ryby môžu v rastline uviaznuť

Možnosť uviaznutia platí predovšetkým pre menšie druhy, ako sú napríklad Pancierničky (druhy Pancierničkov nájdete napríklad na https://sk.aqua-fish.net/clanky/ako-chovat-rozmnozovat-panciernickov-domacom-akvariu) v kombinácií s rastlinami, ktoré majú silné štruktúry (napríklad Vallisneria a Anubias), alebo v kombinácii s rastlinami, ktoré vytvárajú veľkú spleť listov. Tu ale jednoducho platí, že aj umelé rastliny môžu predstavovať pre slabšiu rybku problém, a preto tento aspekt spomínam len preto, aby ste na danú situáciu mysleli a aby ste priebežne počítali rybky, ktoré v nádrži chováte. Ak rybka v rastline uviazne, v konečnom dôsledku môže prestať dýchať a môže uhynúť. V ideálnom prípade si všimnete uviaznutú rybku včas, v o niečo horšom príde rybka o časť plutvy, a v najhoršom prípade sa ryba udusí, pretože nebude môcť dýchať. V skratke ide o to, že ryba sa bez pohybu nezaobíde. Dokonca aj keď na dne žijúce ryby spia, hýbu plutvami a udržiavajú tak tok okysličenej krvi vo vlastnom tele.

Rozmnožovanie rastlín

Ak už máte skutočné rastliny, veľmi pravdepodobne sa vo vašom akváriu rozmnožia, keďže väčšina druhov vytvára poplazy, bočné výhonky, či rizómy. Len málo rastlín dokáže v akváriu kvitnúť, rozšírenými výnimkami sú povedzme Anubias nana a Pistia, no pri Pistii musíte mať na hladine nielen dostatok miesta, zároveň ale tento druh za účelom kvitnutia preferuje staré klasické osvetlenie žiarovkami, ktoré za súčasných podmienok (rok 2015) nájdete skôr ako „malé topné telieska“, keďže bol ich predaj ako osvetlenia v Európskej únii zakázaný z dôvodu prílišnej energetickej náročnosti.

Umelé rastliny nerozmnožíte, t.j. nemáte žiadnu možnosť sledovať celý proces, a taktiež nebudete môcť nové rastlinky vymeniť za iný aktikel s ostatnými akvaristami. Je totiž bežnou praxou, že akvaristi si nevymieňajú len skúsenosti, ale aj ryby, rastliny, prípadne nejakú techniku. Nové rastlinky môžete taktiež predávať, čím pokryjete náklady na beh nádrže.

Zarastanie riasami

Živé rastliny, ak sú niekedy zastrihnuté, zvyknú na takýchto miestach zarastať riasami, čo nepôsobí nijako esteticky. Na druhej strane platí, že umelé rastliny potrebujú údržbu v podobe premytia, keďže sa na nich usádza množstvo exkrementov, ktoré nie sú ničím rozkladané. Ak ste niekedy chovali Mečúne, alebo Gupky, a ak ste v ich nádrži mali aj umelú rastlinu, potom táto situácia musela zákonite nastať.

Proti riasam viete bojovať, a to tak, že do akvária nasadíte ešte viac živých rastlín. Totiž riasy sa živia rovnakými substanciami, ako je to aj u rastlín, a iba vtedy sa populácia rias vymkne kontrole, ak živé rastliny nespotrebujú všetky živiny. Prebytok živín je potom živnou pôdou pre riasy.

Záver

Osobne odporúčam len a len živé rastliny. Niektoré ryby sú ale bylinožravé (napr. niektoré Pirane či niektoré Tetry), v takom prípade je vhodné zvážiť cenu, za ktorú si živé rastliny zaobstaráte, no málokedy dospejete do stavu, aby ste nutne museli voliť umelé rastlinky namiesto tých živých. Pre celý malý ekosystém vo vašej nádrži je ideálne pestovať rastliny tak, aby z inch profitovali rybky, či už kvôli filtrácii a tým pádom zvýšenej kvalite vody, alebo kvôli rozmnožovaniu, či už preto, že celé akvárium pôsobí lepšie v tom prípade, ak sú jeho obyvatelia obklopení živým prostredím. Umelé rastlinky sú vhodné napríklad do nádrží určených pre liečbu chorých rýb, keďže drvivá väčšina rastlín veľmi zle znáša liečivá.

Vyberajte tak, aby ste do rastlín nedali celý majetok, aby sa im vo vašom akváriu darilo, a aby ste boli spokojný!

Příspěvek byl publikován v rubrice Akvaristika. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *