Umelé verzus živé akváriové rastliny

Pri výbere rastlín do akvária máme v podstate dve základné možnosti, no dôvody pre voľbu tých živých zvyčajne predčia výber umelých. Aj napriek tomu sa stále mnoho akvatistov rozhoduje pre umiestnenie umelých rastliniek, čím síce krátkodobo vylepšia vzhľad svojej nádrže, no z dlhodobého hľadiska neprinesie takýto krok žiaden benefit. Základný a zároveň najdôležitejší argument pre voľbu živých rastlín je to, že pôsobia ako prirodzený filter, a teda pomáhajú udržiavať kvalitu vody. Z tohto dôvodu sa poďme venovať prínosom a negatívam pestovania rastlín v akváriách, ktoré následne porovnáme s umelými.

Filtrácia

Ako už bolo spomenuté, živé rastliny sú v nádrži súčasťou filtrácie, keďže pomáhajú rozkladať odpad z exkrementov. Rybie exkrementy totiž obsahujú elementy, ktoré slúžia rastlinám ako potrava a jedná sa ako o stopové prvky, tak aj o dusíkaté látky, bez ktorých je rast a rozmnožovanie rastlín značne obmedzený. Mimochodom, drvivá väčšina akváriových hnojív neobsahuje dusíkaté látky, a to z dôvodu, že ryby sú prirodzeným tvorcom týchto substancíí. Niektoré rastliny, ako je napríklad Lemna minor (vyborná rastlina na stanovenie toxicity: https://staryweb.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/08_Tothova_et_al.pdf ), Limnobium laevigatum (foro na: http://www.akva.sk/gallery/ajven-a553/limnobium-laevigatum-p46256.html), či Ceratophyllum demersum (info na: http://rybicky.net/atlasrostlin/ceratophyllum_demersum) patria k najlepším absorbentom dusíkatých látok, pričom tie samozrejme rozkladajú a pomáhajú tak celému procesu odbúravania nebezpečných exkrementov. Ak by sme totiž celý cyklus dusíka v akváriu zastavili, došlo by k zvýšeniu koncentrácie amoniaku, a to by malo za následok hromadný úhyn rýb. Je ale samozrejmé, že aj pri pestovaní rastlín musíme vodu testovať na obsah nebezpečných látok, nasledujúci článok celý proces popisuje: https://sk.aqua-fish.net/clanky/akvaria-amoniak-dusicnany-dusitany .

Živé rastliny teda hrajú v akváriách významnú úlohu, no majme na pamäti, že jedna alebo dve rastliny nespasia prerybnené akvárium. Ideálny stav je ten, kedy priebežne, povedzme raz týždenne, vykonáme pravidelné odrezávanie prerastených častí, prípadne presadíme nové výhonky. Ak musíme zápasiť s údržbou rastlín deň za dňom, potom je ich v akváriu asi priveľa.

Aby sme to porovnali s umelými rastlinami, tie nemusíme zastrihávať a premiestňovať, no ich úloha v procese filtrácia je nulová, ba až negatívna, keďže sa na nich usádzajú nečistoty a tie nie sú ničím rozkladané. Jedinou formou filtrácie tak ostáva filter.

Okrem roly prirodzeného filtra rastliny zastávajú dôležitú úlohu aj pri tvorbe kyslíka. Nezabúdajte, že rovnako ako izbové rastliny, aj tie akváriové počas noci kyslík spotrebúvajú, a preto dbajte na to, aby ich nebolo v akváriu priveľa. Občas skontrolujte ryby v noci – Ak majú málo kyslíka, budú sa zdržiavať pri hladine.

Rastliny a ich úloha pri rozmnožovaní niektorých druhov

Niektoré ryby, ako napríklad Guramy, či Bojovnice potrebujú pre rozmnožovanie hniezdo vytvorené z vlastných slín. V procese vytvárania penového hniezda hrajú akváriové rastliny významnú úlohu, keďže spomaľujú prúdenie vody, a predovšetkým na hladine plávajúce druhy doslova spevňujú celú štruktúru hniezda a pomáhajú tak zvýšiť šance na úspešné vyliahnutie sa poteru. Samozrejme, umelé rastliny sú tiež schopné zabrzdiť pobyb vody a v konečnom dôsledku zmenšiť vlnenie na hladine, no iba ťažko by ste kupovali enormné množstvá umelých Lemna minor, alebo Pistia stratiotes (viac na: http://rybicky.net/atlasrostlin/pistia_stratiotes). Navyše, ako je spomenuté vyššie, živé rastlinky vytvárajú počas dňa kyslík, čím pomáhajú aj mladým rybkám dýchať.

Rastliny tiež vytvárajú miesta pre skrývanie sa mladých jedincov, tým pádom sa tieto nestanú potravou dospelých rýb. Umelými rastlinami nedokážete vytvoriť spleť listov, stoniek a korienkov tak, aby v nich mladé rybky našli dostatočné útočisko.

Potreba hnojenia

Či je hnojenie negatívum, alebo pozitívum, nechajme na uváženie každého akvaristu, pretože to samozrejme stojí nejaké peniaze. Neodškriepiteľným faktom ale zostáva, že hnojením vieme docieliť nádherné sfarbenie u konkrétných rastlín. Tam, kde pridávate železo, dosiahnete krásne červené farby (povedzme u druhu Limnophila aromatica). V prípade, ak nechcete mať rastlinu v nádychu červenej, stačí zmeniť množstvo stopových prvkov (t.j. hnojivo) v akváriu a dosiahnete iné výsledky, ako napríklad tmavo-zelené sfarbenie.

Hnojivá existujú v rôznych formách a kvalitách, v podstate ide buď o kvapalné, alebo o také, ktoré sa umiestňuje do substrátu ku koreňovým systémom v zmysle postupného rozpúšťania sa a absorbcie látok priľahlými rastlinkami. Pri pevnom hnojive, ktoré sa umiestňuje do substrátu môže trvať aj pár rokov, kým sa guľôčka (napr. hnojivové guľôčky od JBL) úplne rozpustí, no to neznamená, že nemôžete raz ročne pridať sem-tam ďalšie tak, aby ste rastlinám zabezpečili kontinuálny dostatok živín.

Hnojenie určite zvážte vtedy, keď sa rastlinkám nedarí, ak sú slabé, žltkasté, ak sa listy rozpadajú, prípadne ak hynú. Množstvo hnojiva potrebného pre udržanie rastlín v dobrom stave závisí od veľkosti nádrže a od počtu rastlín, čo hrá v prospech menších nádrží. Argumentom pre voľby väčšej nádrže je zas to, že umožňuje aplikovať väčšiu predstavivosť, a tiež akvaristovi dáva možnosť pestovať väčšie množstvo druhov len z toho jednoduchého dôvodu, že poskytuje viac priestoru.

Ryby môžu v rastline uviaznuť

Možnosť uviaznutia platí predovšetkým pre menšie druhy, ako sú napríklad Pancierničky (druhy Pancierničkov nájdete napríklad na https://sk.aqua-fish.net/clanky/ako-chovat-rozmnozovat-panciernickov-domacom-akvariu) v kombinácií s rastlinami, ktoré majú silné štruktúry (napríklad Vallisneria a Anubias), alebo v kombinácii s rastlinami, ktoré vytvárajú veľkú spleť listov. Tu ale jednoducho platí, že aj umelé rastliny môžu predstavovať pre slabšiu rybku problém, a preto tento aspekt spomínam len preto, aby ste na danú situáciu mysleli a aby ste priebežne počítali rybky, ktoré v nádrži chováte. Ak rybka v rastline uviazne, v konečnom dôsledku môže prestať dýchať a môže uhynúť. V ideálnom prípade si všimnete uviaznutú rybku včas, v o niečo horšom príde rybka o časť plutvy, a v najhoršom prípade sa ryba udusí, pretože nebude môcť dýchať. V skratke ide o to, že ryba sa bez pohybu nezaobíde. Dokonca aj keď na dne žijúce ryby spia, hýbu plutvami a udržiavajú tak tok okysličenej krvi vo vlastnom tele.

Rozmnožovanie rastlín

Ak už máte skutočné rastliny, veľmi pravdepodobne sa vo vašom akváriu rozmnožia, keďže väčšina druhov vytvára poplazy, bočné výhonky, či rizómy. Len málo rastlín dokáže v akváriu kvitnúť, rozšírenými výnimkami sú povedzme Anubias nana a Pistia, no pri Pistii musíte mať na hladine nielen dostatok miesta, zároveň ale tento druh za účelom kvitnutia preferuje staré klasické osvetlenie žiarovkami, ktoré za súčasných podmienok (rok 2015) nájdete skôr ako „malé topné telieska“, keďže bol ich predaj ako osvetlenia v Európskej únii zakázaný z dôvodu prílišnej energetickej náročnosti.

Umelé rastliny nerozmnožíte, t.j. nemáte žiadnu možnosť sledovať celý proces, a taktiež nebudete môcť nové rastlinky vymeniť za iný aktikel s ostatnými akvaristami. Je totiž bežnou praxou, že akvaristi si nevymieňajú len skúsenosti, ale aj ryby, rastliny, prípadne nejakú techniku. Nové rastlinky môžete taktiež predávať, čím pokryjete náklady na beh nádrže.

Zarastanie riasami

Živé rastliny, ak sú niekedy zastrihnuté, zvyknú na takýchto miestach zarastať riasami, čo nepôsobí nijako esteticky. Na druhej strane platí, že umelé rastliny potrebujú údržbu v podobe premytia, keďže sa na nich usádza množstvo exkrementov, ktoré nie sú ničím rozkladané. Ak ste niekedy chovali Mečúne, alebo Gupky, a ak ste v ich nádrži mali aj umelú rastlinu, potom táto situácia musela zákonite nastať.

Proti riasam viete bojovať, a to tak, že do akvária nasadíte ešte viac živých rastlín. Totiž riasy sa živia rovnakými substanciami, ako je to aj u rastlín, a iba vtedy sa populácia rias vymkne kontrole, ak živé rastliny nespotrebujú všetky živiny. Prebytok živín je potom živnou pôdou pre riasy.

Záver

Osobne odporúčam len a len živé rastliny. Niektoré ryby sú ale bylinožravé (napr. niektoré Pirane či niektoré Tetry), v takom prípade je vhodné zvážiť cenu, za ktorú si živé rastliny zaobstaráte, no málokedy dospejete do stavu, aby ste nutne museli voliť umelé rastlinky namiesto tých živých. Pre celý malý ekosystém vo vašej nádrži je ideálne pestovať rastliny tak, aby z inch profitovali rybky, či už kvôli filtrácii a tým pádom zvýšenej kvalite vody, alebo kvôli rozmnožovaniu, či už preto, že celé akvárium pôsobí lepšie v tom prípade, ak sú jeho obyvatelia obklopení živým prostredím. Umelé rastlinky sú vhodné napríklad do nádrží určených pre liečbu chorých rýb, keďže drvivá väčšina rastlín veľmi zle znáša liečivá.

Vyberajte tak, aby ste do rastlín nedali celý majetok, aby sa im vo vašom akváriu darilo, a aby ste boli spokojný!

Rubriky: Akvaristika | Napsat komentář

Informovať sa pred kúpou akváriových rýb a vyvarovať sa impulzívneho nakupovania?

Začnime na akvaristiku trochu netradične s tým, že informácia má často vyššiu hodnotu, ako nejaký materiálny statok. Ak chceme zájsť do extrémov, vezmime si príklad z trhu s akciami. Je lepšie vlastniť akciu, alebo je lepšie mať konkrétnu informáciu hovoriacu, že akcia spoločnosti XYZ získa v priebehu zajtrajška na cene 20%, prípadne, že rovnaké percento svojej hodnoty stratí?

Myšlienka vyššie, aj keď sa to môže zdať pritiahnuté za vlasy, je plne aplikovateľná aj na rozhodovanie sa o tom, aké rybky umiestnime do svojej nádrže. Je totiž múdre kupovať také ryby, ktoré sa budú navzájom znášať, a ktoré budú žiť svoj život šťastne, narozdiel od situácie, kedy by sme mali každý týždeň dokupovať ďalšie jedince len kvôli tomu, že sa buď navzájom napádajú, alebo že im nevyhovuje prostredie v našom akváriu, a je jedno, či berieme do úvahy teplotu, pH, či rýchlosť prúdenia vody. Práve preto sa pozrime na informácie, ktoré sú pri rozhodovani sa dôležité. Síce nebudeme z informácií získavať kapitál, no použijeme ich ďalej a pomôžu nám vyvarovať sa chýb, ktoré robia mnohí chovatelia.

Teplota a chemizmus vody

Rybky a rastlinky do akvária vyberajte tak, aby si navzájom vyhovovali z pohľadu požiadaviek na kvalitu prostredia. Jednoducho sa to povie a ešte jednoduchšie sa to realizuje. Stačí si pred nákupom vyhľadať informácie o tom, akú teplotu, pH, tvrdosť vody ryba vyžaduje, a rovnaké informácie nájdite aj o rastlinách. Výsledkom bude, že sa nebudete rozhodovať na základe sfarbenia konkrétneho druhu ryby, ale do predajne prídete so zoznamom druhov, z ktorých chcete pre svoje akvárium vybrať. Na internete je viacero stránok s týmito informáciami, a ak chcete overiť vhodné parametre povedzme pre Gupky, stačí sa pozrieť na https://rybicky.net/atlasryb/zivorodka_duhova , či https://sk.aqua-fish.net/rybky/gupka . Aj keď sa zdroje nie vždy zhodujú na vhodných parametroch, ideálny postup je ten, že sa prikloníte k priemerným hodnotám z takto získaných informácií. Nestáva sa totiž, aby jeden zdroj uvádzal vhodné pH v rozmedzí od 5 do 6, a iný zdroj zas pH v intervale od 7 do 8. Ak si nieste aj naďalej istý, hľadajte ďalej, kým sa nepresvedčite o naozaj správnych údajoch.

Kompatibilita a správanie rýb

Riaďte sa princípom, že jedna ryba by nemala napádať a nemala by zožrať druhú rybu. Preto sa vyhýbajte kombinácii rýb, kedy povedzme chcete chovať Akary spolu s Gupkami. Nielenže Akara nie je tropická ryba, t.j. vyžaduje chladnejšiu vodu, zároveň sa ale jedná o oportunistu a predátora, ktorý nepohrdne malou Gupkou. Rovnako mnohé väčšie a agresívne cichlidy z Afriky a Strednej Ameriky nebudú dlho váhať a maličké, a bezbranné, Daniá, Gupky, rôzne Tetry proste zjedia. Vždy sa snažte zistiť si veľkosti dospelých jedincov vopred, a rovnako sa zamerajte na správanie sa voči iným druhom, prípadne aj na správanie v rámci druhu. V tomto ohľade spomeňme napríklad Bojovnice, kde samce sú voči iným samcom agresívne, no samičky v rovnakej nádrži samozrejme tolerujú. Tento popis samozrejme vychádza z Bojovnice siamskej, v prírode ale nájdeme aj také druhy Bojovníc, ktoré sa nevyznačujú agresivitou medzi samcami.

Jedálniček

Často ignorovanou súčasťou chovu akváriových rýb je kŕmenie, ideálna potrava, a frekvencia podávania jedla osadenstvu nádrže. Za tie roky, čo sa venujem akvaristike a pomáham ľuďom s ich otázkami (samozrejme často sa pýtam aj ja) som sa stretol s prípadmi, kedy akvaristi podávali mäsožravým rybám vločky, prípadne Spirulinu (mimochodom, Spirulina je vhodná aj pre ľudí: http://plnielanu.zoznam.sk/c/2267/riasa-spirulina-zeleny-zazrak-pomoze-vasej-imunite-aj-krase). Ak nepoznáte druh ryby, ktorý sa vám páči, a ktorý si chcete zadovážiť, nutne venujte aspoň pár hodín tomu, že si preštudujete stravovacie potreby konkrétnej rybky. Obvykle dôjdete k poznaniu:

  1. Že odporúčaná frekvencia stravovania pre ryby je jeden až dvakrát denne
  2. Že odporúčané množstvo jedla je také, ktoré ryby spotrebujú najneskôr do piatich minút

Keďže ale druhy jedla pre rybky nezahŕňajú len vločky, je dobré zistiť, ktoré druhy potravy sú naozaj vhodné. Napríklad také štvorzubce budú potrebovať živé slimáky, najlepšie kotúľky, ktoré nielen skonzumujú, ale si na ich ulitách zároveň budú brúsiť zuby.

Mnohým všežravým a mäsožravým rybám zas chutia patentky, no možno ste nevedeli o tom, že veľa ľudí má na patentky alergiu, ktorá sa prejavuje tak, že postihnutému opuchnú dýchacie cesty a dochádza k problémom s dýchaním – človek sa dusí a má pocit, že musí na čerstvý vzduch. Rovnako platí, ak si ruky po kŕmení patentkami neumyjete, a následne si pretriete oči, po krátkej dobe vám viečka opuchnú, oči začnú slziť a budete mať neustále pocit svrbenia – ak si oči budete pretierať, stav sa samozrejme ešte zhorší, pretože si alergén rozotriete po tvári vo väčšej miere. Práve z tohto dôvodu pri kŕmení používajte rukavice, úplne postačia lacné, pripomínajúce sáčky, a po použití ich vyhoďte. Lyžička špeciálne vyhradená pre kŕmenie rýb je taktiež výborný pomocník.

Iným rybám zas musíte podávať iba stravu založenú na zelenine, keďže sa jedná o druhy, ktoré pojedajú rastliny. Príkladom je spomínaná Spirulina – jedná sa o riasu, ktorá je bohatá na stopové prvky, a podporuje imunitu a celkový stav rýb. Iným príkladom zeleninovej stravy je olúpaný hrášok, či brokolica.

Vôbec totiž nemusíte pri stravovaní spoliehať len na komerčne ponúkané krmivá, stačí si vo vedre mimo obydlia namnožiť v hnijúcom mäse červy, a tými následne nakŕmite obyvateľov svojho akvária.

No aj pestovanie červov ako krmiva má svoje negatíva, niekedy totiž pomocou takýchto organizmov môžete do nádrže introdukovať choroby. Z tohto dôvodu je ideálne červy po odlovení z pôvodnej nádoby nechať v čistej vode po dobu 24 až 48 hodín, nech sa zbavia exkrementov, a následne ich môžete podávať svojim rybkám.

Pri výbere krmiva taktiež majte na pamäti to, že lacné formy krmív často farbia vodu a nikdy neviete, čo obsahujú, a to aj napriek tomu, že etiketa na zadnej strane výrobku popisuje obsah. Na mnohých lacných výrobkoch nedospejete spočítaním percentuálnych podielov rôznych zložiek k 100 percentám, t.j. niektoré zložky krmiva sú úmyselne vynechané zo zoznamu.

Záver

Záverom by som rád zdôraznil, že informovanosť je naozaj kľúč k dobrému rozhodnutiu. V akvaristike, rovnako ako aj v mnohých iných oblastiach totiž nejde o uspokojenie krátkodobých želaní, ale o postupné zdokonaľovanie sa a o prezieravý prístup. Ryby a rastliny sú totiž živé tvory, a mali by sme im poskytnúť také prostredie a starostlivosť, aby neboli spokojní len obyvatelia nášho akvária, ale aby sme my – akvaristi – nemali pocit, že sme niečo zanedbali.

Rubriky: Akvaristika | Napsat komentář

Jaké je nejlepší krmivo do akvárií?

Vlastníte nebo chystáte se pořídit akvárium, ale tápete, jaké pořídit vašim rybičkám krmivo? Tady je několik rad ohledně krmiva do akvárií.

Existuje samozřejmě mnoho druhů krmiva pro akvarijní rybičky, vybírat můžete mezi suchým krmivem, rostlinným krmivem či živou potravou. Ideálním základem ve výživě rybiček jsou suchá krmiva. Pokud tedy budete vašim rybičkám dodávat kvalitní suché krmivo, měli byste předejít zdravotním potížím. Oproti jiným krmivům totiž máte jistotu, že suché krmivo není původcem parazitů, bakterií a dalších onemocnění. Suché krmivo se prodává v několika formách, a to buď v podobě vloček, granulí, tablet nebo prášku. Každý druh suchého krmiva má jiné dávkování, takže je důležité si pořádně nastudovat, kolik potravy do akvária sypat, abyste zbytečně rybičky nepřekrmovali!

Dalším druhem potravy pro rybičky je živá potrava, tedy například larvy či červi. V tomto případě se doporučuje zakupovat živou potravu v obchodech, při odlovu v přírodě totiž hrozí, že byste si mohli do akvária zanést parazity. Býložravé ryby je možné krmit rostlinným krmivem, například řasami.

Při volbě, jakým krmivem budete vaše rybičky krmit, je důležité myslet na to, že ne všechny typy krmiv jsou vhodné pro všechny druhy ryb. Pokud vlastníte rostlinožravé rybky, dodávejte jim rostlinné krmivo doplněné suchým krmivem. U masožravých ryb je zase potřeba dodávat živou potravu. Všežravým rybičkám postačí jako základ kvalitní suchá krmiva, přičemž se doporučuje zpestřit krmení jak rostlinou, tak živou potravou.

Rubriky: Akvaristika | Napsat komentář